Zobraziť nákupný košík
Mäsožravé rastliny
Mäsožravé rastliny obývajú živinami chudobné biotopy po celom svete, preto ak chceli prežiť, museli sa adaptovať a nájsť si náhradný zdroj chýbajúcich živín. Vyriešili to elegantne - čerpajú hotové živiny živočíšneho pôvodu. Normálne rastliny čerpajú z prostredia anorganické látky, ktoré potom premieňajú na látky organické, z ktorých žijú. Mäsožravé rastliny sa naučili prijímať hotové organické látky, a tak si vynahradiť nedostatok anorganických látok vo svojom životnom prostredí.
Mucholapka podivná (Dionaea muscipula) chytá hmyz tým, že vyčkáva na to, keď nejaký nepozorný hmyz si sadne do jej lapacej pasce na konci listov. Citlivé bunky ihneď rozpoznajú, že sa v pasci nachádza potrava, a pascu zaklapne. Na ploche pasce sú prítomné tráviace enzýmy, ktoré svoju obeť pomaly zaživa rozložia.
Rosničky (Drosera) alebo austrálske mäsožravky rodu Byblis majú po celej listovej ploche drobné kvapôčky vody, ktorá priťahuje hmyz. V skutočnosti sú to lepkavé tráviace enzýmy, ktoré priťahujú drobný hmyz, ktorý sa na ne nalepí. Chytenú obeť aj táto mäsožravá rastlina pomaly zaživa strávi.
Iné druhy mäsožravých rastlín ako napríklad krčiažnik (Nepenthes) alebo saracénia (Sarracenia) majú dômyselné lapacie zariadenie, do ktorého spadne i väčšia potrava (až do veľkosti malej myši), ktorá sa potom kvôli vnútorným hladkým stenám nemôže dostať von a v napršanej vode, ktorá je na dne krčiažteka sa utopí. Pôsobením tráviacich enzýmov, potom mäsožravé rastliny ešte dlhú dobu získavajú z drobných živočíchov potrebné živiny.
Dômyselnú životnú stratégiu lacného získavania živín od mäsožravých rastlín odkukali aj iné druhy rastlín. Napríklad juhoamerická broméliovitá rastlina rodu Brocchinia, ktorá nie je mäsožravou rastlinou, pasívne chytá drobný hmyz do svojej listovej ružice, kde sa v napršanej vode utopí. Potom to je práca drobných mikroorganizmov, ktoré potravu „natrávia“ a Brocchinia potom čerpá vo vode rozpustené živiny povrchom svojho tela.